DenuDar

^{DenúDar, Kráľova Hala, ráno:}

Už je to nejaký čas čo som len takto sedel a mohol premýšľať nad tým všetkým čo sa udialo. Premýšľať nad tým prečo som vlastne niektoré tie veci zažil, alebo aj nezažil. 
Je to už taká doba a pritom mám pocit akoby len včera som odchádzal z domu rodičov. Ešte stále mám pred očami obraz mojej mami ako plakala, lebo si myslela že ju už nikdy neuvidím, bola smutná, no nemusela. Vždy sa rád vrátim domov ju pozrieť a tiež pozdraviť otca. mám ich skutočne rád a veru cítim sa tu sám, nieje tu som ňou ani Sia a ani moji rodičia. ľudia si stále myslia že som silný, mocný a takmer dokonale zocelený, ale nieje to tak, aj ja sa cítim často krát smutne a bezradne, tie chvíle pozná snáď každý. 
Ešte že tu mám Remonta ktorý mi je ako brat, s ním sa viem porozprávať o hocičom, ach už zas...
Damien počul kroky blížiace sa zo strany, prekrútil očami, ale nie preto že by to bolo pre neho otravné, len mu niekto znova narušil jeho chvíľu, ktorú chcel venovať sebe a svojim myšlienkam. Bol to kráľov pobočník Erin, bol menšieho vzrastu než Damien, ale za to  postavu mal o to mohutnejšiu. Prišiel Damienovi oznámiť že sa budú znovu konať Horské slávnosti.
- Zdravím Kráľ, prepáčte že ruším..
- Aaah, Erin! Už som ti hovoril že pre teba som Damien, vieš že si nepotrpím na tieto hlúpe urodzené oslovovania, správajme sa ako priatelia, nie ako pán a poddaný.
- Ach prepáč Damien, len som ti chcel prejaviť úctu a tak veď to poznáš.
- Kašli na to, viem že máš ku mne úctu, nemusíš mi ju takto prejavovať, Erin.
- No tak v poriadku, teda tak prejdem k veci, neviem či vieš
- Neviem.
- No práve, za to som tu, no neviem či vieš.
- Neviem, hehe, nie robím si srandu, pokračuj.
- V meste sa budú konať znova slávnosti.
- Horské slávnosti?
- Áno tie, no a...
- Ach tie boli naposledy keď som mal 18 rokov, to bol DenúDar ešte tak malý že som mal pocit že je to dedina. 
- No každopádne, potrebujem vedieť ako sa mám zariadiť, aký rozpočet budeš ochotný na slávnosti dať a vôbec ako si to celé predstavuješ.
- Myslím že to nechám skôr na ľudí. Dáme im nejaký obnos, vyčistíme ulice, opravíme domy, na náklady mesta, opravíme cestu a zvyšok by som nechal na nich, veď oni si už jednotlivé veci vedia zariadiť, samozrejme pozveme hudobníkov, to je dôležité, ľudia a radi zabávajú. 
- To áno, v poriadku, myslím že to tak pôjde. To je asi všetko, čo som chcel.. žiadaš po mne niečo aj ty ?
- Mm, asi ani nie len by som bol rád ak by som mohol ísť zajtra za rodičmi, vyhraď mi na to prosím celý deň až by sa dalo.
- Vybavím. Tak zatiaľ.

Erin sa otočil a od kráčal smerom k vchodovým dverám z Damienovej miestnosti. 

....