Príbeh sa začal

Príbeh sa začal tvoriť ešte kedysi dávno keď sa takmer ľudia ani nestretli, pretože ich bolo tak málo, nikto nevie ako vznikli, alebo kto ich stvoril, jednoducho boli. Zopár príbehov hovorí o tom že na každej strane sveta na na piatich rôznych miestach objavili prostý a len sporo odetý ľudí rôzneho pohlavia a stali sa z nich pútnici, nepamätali si nič, len moment kedy sa prebrali zo spánku a ocitli sa na mieste kde boli zoslaný, vybrali sa hľadať útočište a miesto kde by mohli spočinúť a skúšať premýšľať o tom čo sa stalo. Dokopy ich malo byť 25, kedže staré báje tvrdia že na každého boha pripadá 5 ľudí. Neskôr po dlhodobom putovaní začali stretávať jeden druhého a keď ich bolo dostatok usadili sa na nejakom mieste ktoré pre nich bolo vhodné a postupom času si svoje vzťahy utužili, vytvorili rodiny, deti, vnúčatá a tak sa to postupne rozširovalo, prichádzali pútnici z iných častí a naopak z ich usadlostí odchádzali ich synovia a dcéry na púť hľadať nové poznatky zo sveta. Jazyk mali všetci spoločný aj keď len ťažko uveriť že by si dokázali na tak odlišných miestach vytvoriť svoj vlastný jazyk ktorý je na vlas rovnaký tomu druhému, nie nebolo to tak, všetci sa prebudili a svoj jazyk daný už mali, nemuseli si hľadať a vytvárať vlastný, akoby sa ho už v mladom veku naučili a teraz ho len používajú no pred prebudením si nespomínajú na nič. 
Týmto spôsobom bolo celkovo uľahčené aj spoločné vychádzanie a stretávanie sa a tak mohli jednoduché usadlosti vznikať rýchlejšie a jasnejšie, čo znamená že nevznikali nedorozumenia a konflikty, svet bol jednoduchý a zakladal na prostých pravidlách kľuku a pokory. Nikto nemal potrebu vládnuť ani sa nikto necítil silnejší či slabší. Takto sa začali formovať malé dedinky so sotva desiatimi či dvadsiatimi obyvateľmi a boli bez mena, viedli k nim len jednoduché vyšliapané chodníčky a domy boli tak isto prosté a nenáročné na stavbu. Jednou z prvých dedín bol Vtedy ešte bez menný DENUDAR a na opačnej strane to bol tak isto vtedy bezmenný DELSHIRE . Dedinky začali postupne narastať na veľkosti, rodiny potrebovali nové domy a ľudia si osvojili skrášľovanie, lovenie, stavanie, a podobné remeslá ktoré sa postupne vypracovali a začali byť jasne viditeľné aj na jednotlivých dedinkách, postupom času sa ľudia začali odlišovať štýlom svojho vyjadrovania sa v materiálnych vizuálnych veciach a čoraz väčšie mestá začali tieto štýly aj miešať odovzdávať si skúsenosti a celé ľudstvo napredovalo pomerne rýchlo k čoraz zložitejším domom, spôsobom ťaženia, lovenia, obrábania zeme či začiatkom chovu zvery. Začali sa šíriť rôzne správy o veľkoleposti tamtoho a onoho , už, mesta či dediny. O rôznych špecialistoch či majstroch svojho odvetvia a ľudia sa formovali spoločne s ich okolím, začali mať rôzne správanie , občas sa objavili aj nie tak mierumilovný jedinci, ale to našťastie len vo veľmi malej miere. Každá dedina či mesto si budovala spoločnými silami svoje kultúrne miesta či miesta na barterové predaje tovarov a úlovkov či služieb. Vznikali trhoviská, prvé mestské pamätníky kde boli vytesané mená zosnulých, ktorých od začiatku a nepamäti ľudia vždy po smrti uctili, upálili a následne zapísali na jedno miesto, takže niečo ako mestské či dedinské cintoríny neexistovali. Čím väčšie mestá a dediny boli tak tým viac si začali žiadať aj niekoho kto by dohliadal na nich kto by mesto akoby viedol jedným smerom a odlíšil ho od ostatných a tak si postupne začali ľudia uvedomovať že potrebujú svojich lídrov. Medzi prvými zvolenými lídrami či kráľmi bol kráľ DAMIEN GRYEN v DENUDARe a neskôr sa k nemu pripojili aj iné veľké mestá a spoločnou komunikáciou vytvorili akési nepísané spoločenstvo a naďalej spolu obchodovali a priatelili sa, vytvárali silnejšie putá, lepšie cesty či bezpečnejšie okolie pre život. Začali sa budovať menšie hliadky pre prípadné škodové záležitosti či ochranu pred divou zverou, ktorá v Emidione bola obzvlášť nebezpečná. 
Do tejto doby fungujú veci stále po starom a ľudia za krátku dobu dokázali vytvoriť veľmi ustálenú a rozumnú spoločnosť, kde je rešpektovaný každý a neexistuje tu niečo ako poddanstvo či nerovnoprávnosť. Neexistuje dokonca ani pomenovanie jednotlivých štýlov vedenia svojho mesta či veci ako demokracia , a podobne, jednoducho ľudia žijú svoje životy, majú svojho kráľa ktorý je braný ako bežný človek , hodnotený rovnako, len má rešpekt svojho mesta či iných miest a tak má aj svoje sídlo a majetok, ktorý však nenadobudol vyberaním daní či rabovaním a zabavovaním majetkov, ale darmi. Všetko sú to dari a ochota ľudí v jeho meste, preto jednoducho vidieť na jednotlivých mestách aký tam sú ľudia, koľko ich je a aký dobrý ich kráľ je.  
Ľudí na Emidione je zatiaľ niečo okolo 1,000,000 (jedného milióna).