Post by Deleted on Jul 17, 2016 19:29:22 GMT
Mačkolaci sú zvierací národ žijúci hlboko v lesoch, väčšinu času mimo dosahu iných rás. Nie sú veľmi starou rasou, preto ich kultúra nesiaha veľmi ďaleko a skôr pripomínajú primitívne domorodé kmene. Napriek tomu oplývajú vysokou inteligenciou.
Mačkolaci sú humanoidné mačkovité šelmy. Dokážu vzpriamene stáť, chodiť, no zachovali si možnosť prirodzene sa pohybovať aj po štyroch, vďaka čomu sa môžu pohybovať rýchlejšie typickým zvieracím behom. Vzpriamene aj najmenší jedinci prevyšujú ľudí, ich výška nikdy neklesá pod 2 metre. Váhovo je to uż podstatne rôznorodejšie, keďže u mačkolakov sa dajú rozlíšiť rôzne poddruhy. Mačkolaci levieho a tigrieho typu sú najmohutnejší a ich váha často presahuje aj 200 kg, naopak gepardí typ dosahuje sotva 100 kg. Celé ich telo pokrýva srsť typická pre konkrétny typ mačky. Chvost je plne funkčný a napomáha mačkolakom udržiavať rovnováhu v prípade potreby. Zadné končatiny sú prispôsobené na vzpriamenú chôdzu a státie, no nie sú dostatočne silné na dlhodobé udržanie, preto mačkolaci skôr posedávajú alebo klesnú zo špičiek na päty ktoré sú v prirodzenom stave vo vzduchu a uvoľnia tak napätie vyvýjané na šľachy. Predné končatiny sú dosť podobné ľudským, no na spodnej strane prstov a na dlani sa nachádzajú mäkké vankúšiky typické pre mačky, čiernej, hnedej či ružovej farby. Prsty sú ukončené dlhými tvrdými pazúrmi, taktiež rôznych farieb v závislosti od druhu, genetických mutácií a podobne.
Správanie a kultúra:
Napriek svojmu veľmi dobrému fyzickému vyvinutiu sú mačkolaci mierumilovné a nekonfliktné stvorenia. Ich kultúra je ešte len v plienkach, napriek tomu si osvojili schopnosť čítať, písať a hovoriť. Hierarchia u nich prebieha veľmi nekonfliktne, bez bojov a agresie ako je to u zvierat. Mačkolaci akoby prirodzene vedia kto má kde svoje miesto. Svojou snahou a činmi jednotlivý členovia smečky klesajú či stúpajú v hierarchickom rebríčku. Každý člen spoločenstva ktorý je prospešný a nijako neohrozuje existenciu skupiny je vítaný a rešpektovaný. Slabší jedinci by boli prirodzenou záťažou, čo si mačkolaci ako z veľkej časti zvierací predátori žijúci v drsnej divočine nemôžu dovoliť. Lovci sú najhodnotnejšími prvkami smečky, zabezpečujú potravu a prinášajú nové poznatky zo svojich ciest. Častokrát preto práve lovci píšu kroniky, beštiáre, herbáre a podobné zväzky plné vedomostí. Napriek tomu, že ovládajú základy kováčstva, sečné zbrane ako sekery či meče sú u nich veľmi ojedinelou záležitosťou, tak isto aj ťažké kovové brnenia. Tipickými zbraňami sú oštepy, kopije, díky či luky a brnenie je šité z koží lovených zvierat, ale aj toho majú na sebe mačkolaci pomerne málo. Sú to prirodzený bojovníci preferujúci vysokú pohyblivosť a ťažké zbroje by ich len obmedzovali.
Mačkolaci sú humanoidné mačkovité šelmy. Dokážu vzpriamene stáť, chodiť, no zachovali si možnosť prirodzene sa pohybovať aj po štyroch, vďaka čomu sa môžu pohybovať rýchlejšie typickým zvieracím behom. Vzpriamene aj najmenší jedinci prevyšujú ľudí, ich výška nikdy neklesá pod 2 metre. Váhovo je to uż podstatne rôznorodejšie, keďže u mačkolakov sa dajú rozlíšiť rôzne poddruhy. Mačkolaci levieho a tigrieho typu sú najmohutnejší a ich váha často presahuje aj 200 kg, naopak gepardí typ dosahuje sotva 100 kg. Celé ich telo pokrýva srsť typická pre konkrétny typ mačky. Chvost je plne funkčný a napomáha mačkolakom udržiavať rovnováhu v prípade potreby. Zadné končatiny sú prispôsobené na vzpriamenú chôdzu a státie, no nie sú dostatočne silné na dlhodobé udržanie, preto mačkolaci skôr posedávajú alebo klesnú zo špičiek na päty ktoré sú v prirodzenom stave vo vzduchu a uvoľnia tak napätie vyvýjané na šľachy. Predné končatiny sú dosť podobné ľudským, no na spodnej strane prstov a na dlani sa nachádzajú mäkké vankúšiky typické pre mačky, čiernej, hnedej či ružovej farby. Prsty sú ukončené dlhými tvrdými pazúrmi, taktiež rôznych farieb v závislosti od druhu, genetických mutácií a podobne.
Správanie a kultúra:
Napriek svojmu veľmi dobrému fyzickému vyvinutiu sú mačkolaci mierumilovné a nekonfliktné stvorenia. Ich kultúra je ešte len v plienkach, napriek tomu si osvojili schopnosť čítať, písať a hovoriť. Hierarchia u nich prebieha veľmi nekonfliktne, bez bojov a agresie ako je to u zvierat. Mačkolaci akoby prirodzene vedia kto má kde svoje miesto. Svojou snahou a činmi jednotlivý členovia smečky klesajú či stúpajú v hierarchickom rebríčku. Každý člen spoločenstva ktorý je prospešný a nijako neohrozuje existenciu skupiny je vítaný a rešpektovaný. Slabší jedinci by boli prirodzenou záťažou, čo si mačkolaci ako z veľkej časti zvierací predátori žijúci v drsnej divočine nemôžu dovoliť. Lovci sú najhodnotnejšími prvkami smečky, zabezpečujú potravu a prinášajú nové poznatky zo svojich ciest. Častokrát preto práve lovci píšu kroniky, beštiáre, herbáre a podobné zväzky plné vedomostí. Napriek tomu, že ovládajú základy kováčstva, sečné zbrane ako sekery či meče sú u nich veľmi ojedinelou záležitosťou, tak isto aj ťažké kovové brnenia. Tipickými zbraňami sú oštepy, kopije, díky či luky a brnenie je šité z koží lovených zvierat, ale aj toho majú na sebe mačkolaci pomerne málo. Sú to prirodzený bojovníci preferujúci vysokú pohyblivosť a ťažké zbroje by ich len obmedzovali.